História

História

Do dnešnej podoby sa dobrovoľný hasičský zbor v Abraháme formoval od svojho znovu založenia v roku 1997. Jeho hlavnou úlohou je pomoc obci a občanom pri požiaroch a iných mimoriadnych udalostiach. Medzi ďalšie činnosti zboru patrí údržba techniky, školenie a príprava členov zboru, zabezpečovanie technickej pomoci, vykonávanie požiarneho dozoru na podujatiach, výchova hasičskej mládeže, reprezentácia obce na súťažiach a účasť na kultúrnych podujatiach v obci.

Dokument - história DHZ Abrahám (súbor PDF)

Fotografie DHZ Abrahám (1997-2017)

Dokument o histórii zboru sa skladá z dvoch častí. Prvá časť textu o hasičoch je prevzatá z monografie obce, vydanej v roku 2004. Druhá časť venovaná udalostiam po roku 1997 je upravená séria článkov, ktoré vyšli počas roka 2017 v abrahámskych novinách pri príležitosti 20. výročia znovu založenia. Je len stručným zhrnutím udalostí za posledných 20 rokov. Všetky dôležité udalosti zachytávajú kroniky DHZ s fotografiami, články, dokumenty a osobné skúsenosti členov. Zdroje fotografií - kronika DHZ, monografia obce a súkromné fotografie. Tento dokument je venovaný hasičom, občanom a podporovateľom, ktorí pracovali na obnove zboru v rokoch 1997 - 2017.

Neupravená séria článkov s fotografiami

DHZ Abrahám sa obnovil na valnom zhromaždení dňa 1.3.1997. Bola to zaujímavá doba pomaly končiaceho mečiarizmu, ktorého prítomnosť bola v obci silno cítiť. V tejto búrlivej atmosfére “demokracie“, kedy sa najväčšia pozornosť v obci venovala futbalovému klubu, sa podarilo nájsť vtedajšiemu starostovi Bohumilovi Čambálovi skupinu mladých ľudí, ktorí vytvorilo niečo čo sa málokomu predtým podarilo. Vytvoriť funkčnú organizáciu hasičov trvajúcu dodnes. Keby ste sa vtedy spýtali ľudí aktívne zapájajúcich sa v obci a v obecnom zastupiteľstve či tento zbor vydrží 20 rokov, určite by vás boli vysmiali. Dnes sa naopak mi hasiči týmto ľudom smejeme a s radosťou na nich spomíname...
Zakladajúcimi členmi boli títo ľudia - Alfonz Čambál, Marek Banáš, Peter Čambál, Štefan Palčo, Pavol Čambál, Daniel Kollár, Ivan Banáš, Milan Žgančík, Patrik Kollár a Boris Mišovič.

Na valnom zhromaždení starosta obce oboznámil hasičov s úlohami, ktoré by mali hasiči plniť. O dva dni neskôr bol zbor zaregistrovaný medzi dobrovoľné hasičské organizácie na Slovensku. Toto stretnutie bol len začiatok ťažkej cesty, keďže v našej obci nepôsobili hasiči od konca 70. rokov. Pritom podľa výpovede žijúcich občanov vznikol hasičský zbor niekedy začiatkom 20. storočia. Požiarna zbrojnica bola umiestnená v priestoroch, kde sa nachádza terajšia fara a bola zriadená z bývalej obecnej väznice - žalára. Hasičský zbor mal k dispozícii ručnú hasičskú striekačku ťahanú koňmi a príslušné náradie. Po postavení fary bola požiarna zbrojnica umiestnená za bývalou školou, v priestoroch kde sa kedysi nachádzal bufet. Nasledovali obdobia vojny, povojnové obdobie kedy ešte hasiči existovali, no skôr sa jednalo o prechodné obdobia. Abrahámu pre rozvoj dobrovoľného hasičstva chýbal súvislý vývoj a jeho odovzdávanie z generácie na generáciu.

Je zaujímavé, že za socializmu kedy dobrovoľní hasiči boli silne podporovaný a dostávali od štátu techniku podobne ako dnes, sa u nás nič nezachovalo. Jediné čo hasiči prebrali od obce v roku 1997 bolo zopár plesnivých hadíc, prázdny vozík na hasičskú striekačku presunutý z obce Pata, motor od čerpadla PS12 pohodený v skrini v garáži na zdravotnom stredisku a betónový základ v bývalom klube dôchodcov čakajúci na hasičské auto, čo nikdy neprišlo. To bolo všetko s čím tento zbor začínal, bez vlastných priestorov a s pár vecami do šrotu. Nech už tento stav zavinil ktokoľvek môže sa za to hanbiť. Z tohto dôvodu nikdy nespomíname hasičov pôsobiacich pred nami. Nevytvorili nič čo by sa zachovalo a to málo čo vytvorili zanechali v dezolátnom stave. Patria už len do dávnej histórie. Dodnes pritom nie je známy ani presný dátum založenia zboru, už roky sa ho snažíme bezvýsledne nájsť v archívoch. Podobne dopadla zástava zboru ktorú pre náš zbor dala vyhotoviť grófka Ilona Esterházy. S jej vznikom sa spája meno talianskeho grófa Virgilio Cerezetto Tallos. Obaja aristokrati majú štítok na žrdi našej zástavy. Zástava spolu so žrďou boli dlhé roky oddelené, nakoľko zbor nefungoval niekoľko desaťročí. Nikto nevedel kde sa zástava a žrď nachádzajú, a či ešte vôbec existujú. Samotná zástava sa našla pri upratovaní kostola v roku 1998 v tzv. grófskej búde. Žrď o ktorej existencii nikto netušil, sa zrazu objavila až v Španej Doline pri Banskej Bystrici vďaka pani Glosovej. Bola veľkou obdivovateľkou starožitností a pôsobila v Abraháme ako učiteľka v detskej ozdravovni (bývalý kaštieľ Esterházyovcov). Zástava sa až v roku 2003 dala odborne zakonzervovať a vyčistiť z financií, ktoré poskytol obecný úrad. Je obrovské šťastie že sa aspoň tento poklad a pozostatok po hasičoch z prvej polovice 20. storočia zachoval pre budúce generácie. Zásluhu na tom majú práve hasiči, ktorí sa do hľadania pustili a bez ich záujmu by sme prišli o túto vzácnosť.

Keďže sa začínalo od nuly, bolo potrebné nájsť vhodné priestory pre klub. Jediné riešenie sa naskytlo v pivnici na zdravotnom stredisku, v tej dobe zahádzanú do polovice s uhlím a odpadom. Hasiči z pivnice vybrali celkovo 2 traktorové vlečky odpadu, nahodili nové omietky, musel sa prerobiť odpad, voda, vyčistiť komín pre kachle a pod. Časom pribudol drevený obklad na stenách kvôli veľkej zime. Prvé peniaze čo hasiči od obce dostali - 20 000Sk, sa minuli na hasičské montérky, okná na pivnici a zopár náhradných dielov. Ostatné veci si hasiči museli pozháňať z domu, zarobiť si zberom železa, zorganizovaním diskotéky či plesu.

V garáži sa podarilo dať dokopy roky nefunkčné čerpadlo. Začali sa vykonávať preventívne protipožiarne kontroly. Členovia absolvovali prvé preventivárske a veliteľské školenia. Hasiči absolvovali svoju prvú súťaž 30.8.1997 v Horných Salibách. V tej dobe ešte nebolo hasičské vozidlo, a preto musel stačiť traktor z družstva ktorý ťahal prívesný vozík s čerpadlom. V máji 1999 sa zorganizovalo stretnutie pre mládež v klube dôchodcov, na ktorom sa zúčastnili ešte ako deti budúci dobrovoľní hasiči. Z tohto stretnutia vzišlo prvé družstvo mladých hasičov, ktorí koncom mája 1999 absolvovali svoju prvú súťaž v Galante, po ktorej nasledovali súťaže v Žiline a vo Vinohradoch.

V tom istom roku sa zorganizovala prvá denná hasičská súťaž v Abraháme a zúčastnilo sa jej 16 družstiev. Deň na to sa hasiči zúčastnili vysviacky nového erbu obce, ktorý dodnes reprezentuje našu obec a je súčasťou znaku DHZ Abrahám. Počas každého roka sa hasiči zúčastnili mnohých súťaží a výletov, kde mohli spoznávať nových ľudí a utužovať kolektív. Venovali sa hasičskému športu v dobe, kedy sa tento šport dal ešte nazvať hasičský, súťažilo sa hlavne s klasickými motormi s rozhadzovaním hadíc. Družstvá nepoznali medzi sebou rivalitu, naopak vymieňali si skúsenosti a tešili sa že sa opäť stretnú bez ohľadu na to kto vyhral súťaž. V máji roku 2000 bolo založené prvé ženské družstvo, ktoré malo premiéru na nočnej súťaži v Závode.

Pri tejto súťaži sa naši hasiči inšpirovali a v júni roku 2001 zorganizovali prvú nočnú hasičskú súťaž v Abraháme. DHZ Abrahám bol prvý zbor, čo v Trnavskom kraji organizoval nočné hasičské preteky. Nočné súťaže sa stali tak populárne, že na ne dodnes ľudia spomínajú ako na najlepšiu obecnú akciu v roku. Bez prestávky nočné súťaže v požiarnom útoku pokračovali do roku 2012, rekordná účasť bola počas jednej súťaže cca 800 ľudí. V tradícii nočných súťaží pokračujeme v zmenenej forme dodnes, našu obec vďaka tomu poznajú hasiči po celom Slovensku.

S prichádzajúcim množstvom hasičských súťaží a povinností pre hasičov sa začalo rozmýšľať o prvom hasičskom vozidle. Už nestačilo len vybaviť traktor na družstve aby ťahal vozík s čerpadlom alebo kompletnú výbavu prenášať v obecnej Avii, ktorá sa používala pre futbalové družstvo a iné organizácie. Organizácia potrebovala auto čo bude neustále k dispozícii, aj v prípade že sa niečo v obci vyskytne. Prvá hasičská Avia bola zapožičiavaná od roku 1999 z obce Pusté Úľany a hasiči ju používali do roku 2004. V tomto roku bola snaha odkúpiť z Pustých Úľan toto auto, žiaľ nebol záujem z ich strany a naša obec musela hľadať auto inde. Smutné je že po zániku DHZ Pusté Úľany obec túto Aviu nepoužívala a dodnes parkuje vo dvore v obci. Je v dezolátnom nepojazdnom stave, komplet zhrdzavená a vhodná jedine do šrotu... Spočiatku myšlienke zakúpiť hasičské vozidlo neboli naklonení u nás ani poslanci ani starosta obce. Od samotného začiatku v roku 1997 počúvali hasiči posmešky od ľudí a poslancov na obecných zastupiteľstvách. Hasiči pamätajú na časy, keď sa títo ľudia prezentovali na hasičských súťažiach a pri podávaní rúk s predstaviteľmi okresu a rôznymi funkcionármi, hovorili o tom ako veľmi podporujú tento zbor. Týždeň po súťaži na obecnom zastupiteľstve boli ich názory opačné a nechceli nám preplatiť ani montérky, nehovoriac zakúpiť hasičské auto. Túto ľudskú faloš a zlobu, ktorá nás sprevádzala od začiatku sme museli prekonať, a to svojou činnosťou pre obec.
Z tohto dôvodu sa uskutočnila zbierka na hasičské vozidlo. Hasiči s prilbou v ruke chodili po domoch a pýtali sa kto by mohol prispieť. Týmto spôsobom 10. januára 2004 vyzbierali sumu 19 040 Sk, po doložení peňazí od hasičov táto suma činila rovných 20 000 Sk. Poľnohospodárske obchodné družstvo v Abraháme venovalo sponzorský dar 10 000 Sk na zakúpenie vozidla. Abrahámsky hasiči majú odvtedy vo svojej kronike založený zoznam ľudí s podpismi a sumou, ktorú títo ľudia venovali hasičom. Nikdy na nich nezabúdame a za túto veľkú pomoc im dodnes ďakujeme. S týmito vyzbieranými peniazmi hasiči predstúpili pred starostu a žiadali o nové vozidlo. O dva mesiace 16. marca 2004 bolo zakúpené zo Serede prvé hasičské auto - Avia A31 za 140 000 Sk. Toto auto slúžilo hasičom do roku 2015. Zúčastnilo sa nespočetne veľa akcií, od súťaží až po zásahy, a slúžilo obci ako technická pomoc skoro pri každej príležitosti, či už to bolo stavanie májov, vianočných stromčekov, prenos ťažkého materiálu a pod. Hasiči pre Aviu postavili z vlastných zdrojov prístrešok na obecnom úrade, z peňazí ktoré si zarobili zberom železa. Obec do tejto stavby neprispela vtedy ani korunu. K Avii bol neskôr zakúpený vozík na prepravu materiálu, opäť z peňazí za zber železa.

Do Avie sa investovali počas 11 rokov nemalé peniaze na jej údržbu. Niektoré boli hradené z obecných peňazí, iné si hasiči museli hradiť z vlastných zdrojov lebo starosta s obecným zastupiteľstvom poskytovali peniaze podľa nálady a osobnej zaujatosti voči hasičom. Náhradné diely sa tak zháňali kde sa dalo, našli sa však aj občania ktorí darovali náhradné diely do Avie. Hasiči investovali veľa osobného času do starostlivosti o auto a techniku. Pri natieraní Avie si dvaja členovia zobrali týždeň dovolenky, aby stihli natrieť Aviu a vymeniť motor na hasičskom čerpadle pre súťažné družstvo. Touto dobrovoľnou činnosťou a hlavne ochotou ušetrili obci značné finančné prostriedky. S príchodom Avie už nič hasičov neobmedzovalo v chodení na súťaže, školenia alebo zásahy. Začalo sa postupne formovať súťažné družstvo mužov a žien. Dostavili sa prvé úspechy, ktoré pokračujú dodnes. Počas rokov sa hasiči zúčastnili nespočetne veľa súťaží. V letnom období od júna do septembra bývala hasičská súťaž každú sobotu vrátane tej v Abraháme. Boli to denné súťaže, nočné súťaže, súťaže hry Plameň mladých hasičov, branné preteky mladých hasičov, previerky pripravenosti, okresné či krajské súťaže. Za každým jedným úspechom zboru sa skrývala poctivo odvedená práca, či už na tréningu, pri príprave techniky, organizovaní nočnej súťaže a pod.

Organizácia nočnej súťaže prebiehala kedysi úplne inak. Začalo sa v dobe, keď na ihrisku bola stará budova, mini prístrešok na varenie gulášu, betónová plocha bez lavičiek, pultu pre bufet a skladu. Od rána sa pripravoval guláš, minimálne 4 kotle, bolo treba čistiť cibuľu, krájať mäso, variť guláš pred začiatkom súťaže, víno sa čapovalo do fliaš ktoré bolo potrebné poumývať, chystali sa dve základne pre súťažné družstvá, celá plocha vedľa ihriska bola zastavaná hasičskými autami. Pamätáme ako sa na jednej súťaži zúčastnilo vyše 40 družstiev, na ihrisku bolo cca 800 ľudí, minulo sa 6 kotlov gulášu a vyše 250 litrov vína, pričom zábava trvala do šiestej rána a s upratovaním sme končili až o ôsmej ráno (vyzbieralo sa cca 60 vriec odpadu). Dnes keď nám niekto povie, že sa v Abraháme nedajú organizovať akcie, s radosťou sa na tomto názore pobavíme. Dajú, len treba chcieť a nebyť pohodlný. Nočné súťaže organizovali a organizujú celé roky mladí ľudia, dobrovoľne a do súťaže vkladajú svoj čas a peniaze. Za túto odvedenú prácu by sme sa im chceli poďakovať, každému jednému (bývalým aj súčasným členom).

Okrem športových úspechov si pripomeňme zásahovú činnosť. Technické vybavenie zboru je dnes na vynikajúcej úrovni, no nie vždy tomu bolo tak. Začali sme s Aviou do ktorej sa museli dokúpiť a zohnať z druhej ruky základné vecné prostriedky. Na zásahy sa chodilo len v montérkach a starými prilbami. Prvý veľký požiar sme zaznamenali v roku 2005, keď horela strecha bývalej ozdravovne. Na mieste sme boli medzi prvými a použili sme len 4 staré hasiace prístroje z Avie. Požiar už bol ale rozšírený v strešnej konštrukcii, preto sa hasenie s profesionálnymi hasičmi z okolia predĺžilo do rána.

Po tomto a podobných zásahoch sa začalo postupne riešiť vybavenie členov a zboru. Prvý zásahový kabát s prilbou bol zakúpený z Brna v roku 2008, druhý o rok nato. Stálo to veľa nervov a debát na obecnom zastupiteľstve, aby sme mohli zo svojho rozpočtu zrealizovať takúto vec. Topánky sme si dokonca kúpili za svoje peniaze, takisto dýchacie prístroje v roku 2010, pre ktoré sme išli až do Dolního Benešova.

V roku 2011 a 2012 pribudli do vybavenia nové zásahové obleky, ktoré členovia zakúpili z vlastných peňazí. Do Avie bola vyrobená a namontovaná 300 litrová nádrž na vodu s vysokotlakým čerpadlom, aby sme mohli aspoň zasahovať pri menších požiaroch porastov, odpadu a trávy. Členovia strávili dlhé hodiny pri prerábaní Avie, nakoľko nádrž bolo treba vsadiť do malého voľného priestoru za čerpadlom. Všetky tieto udalosti dokazujú, že hasičstvo je viac ako záľuba/hobby, je to nadšenie robiť veci pre pomoc druhým. Od roku 2008 zhromažďujeme výbavu, ktorá v obci vydrží veľa rokov a nasledujúce generácie hasičov nebudú mať problém nadviazať na činnosť. K tomuto dnes už slúžia štátne dotácie, no nebolo tomu vždy tak. Nastal obrovský posun vpred, zbor sa začal viac orientovať viac na zásahy ako šport, dodnes sú to lepšie investované peniaze ako na drahé čerpadlo pre ligové súťaže.

História DHZ Abrahám spísaná v roku 2017 vzbudila veľmi pozitívne aj negatívne zábavné ohlasy. Pravda ktorá vychádza najavo hnevá niektorých ľudí, ale bohužiaľ história nie je len o športových úspechoch, zásahoch, či kultúrnych podujatiach. História zboru je takisto o neúspechoch, bojom s ľudskou hlúposťou, zaujatosťou, bojom o financie, o rovnaký prístup k organizáciám alebo bojom rozdielnych názorov v samotnom zbore. Bohužiaľ sa stali a treba o nich povedať ľudom pravdivo, na rovinu. Zopár ľudí sa dokonca vyjadrilo, že hasiči sú pre obec Abrahám zbytočný. Týmto ich pozdravujeme, radi sa na nich bavíme. Nech si pozrú našu činnosť a potom zistia, že práve oni sú najviac zbytočný. História zboru je zároveň poučením pre budúcich starostov, poslancov a obyvateľov Abrahámu ako sa v budúcnosti majú správať k tým, ktorí dobrovoľne svojou činnosťou budujú v obci hodnoty pre všetkých. Ako majú k pristupovať k organizácii a hodnotiť ju na základe činnosti, nie tradície, rozdielnym názorom či záujmom. Nič nie je ideálne, ani história DHZ Abrahám. Počas 20 rokoch sa v radoch hasičov vystriedalo veľmi veľa ľudí. Trvalo dlhšiu dobu než sa zbor stabilizoval aby mohol naplno využiť svoj potenciál. Nestretali sme sa v spoločných priestoroch len kvôli oslavám a zábavám. Často sa riešili financie, fungovanie, spoločný postup, správanie ľudí. Nasledovali hádky, nedorozumenia, celé roky sa takto formoval kolektív. Je to dôkaz že hasiči sú takisto ľudia s rozdielnymi názormi a nie vždy sa dá na prvýkrát dohodnúť. Formovanie kolektívu je špecifická vec v našom zbore, stmeľoval sa formou brigád, spoločných činností, výletov, súťažami a pod. Od vzniku DHZ dodnes členovia odrobia každý rok pri činnosti veľmi veľa hodín, môžeme skôr hovoriť o dňoch. Je to jeden z dôvodov prečo máme málo členov a mladí ľudia sa k nám nehrnú. Byť hasičom je v prvom rade zodpovednosť - za seba, za druhých, za materiálne veci v zbore, za tie rokmi vybudované hodnoty čo máme. Najprv musí byť spravená robota, až potom sa môže oslavovať a zabávať.

Tento prístup je u súčasnej generácie mladých ľudí nie príliš populárny. Koľko nádejných hasičov by bolo v obci, len by museli zahodiť fľašu alkoholu, drogy, prestať sa flákať po dedine a začať na sebe makať. Mali sme tu rôzne organizácie v obci vytvorené za účelom stretávania sa mladých ľudí, ale vždy to dopadlo sklamaním a fiaskom. Tak ako každá organizácia sme chceli lepšie priestory a presunúť sa z pivnice konečne ďalej, preto sa hľadali iné spôsoby. Boli tu návrhy na zakúpenie domu alebo pozemku pre hasičov, pre obec by to však bola veľká investícia a tieto návrhy sa neujali. Sen o nových a hlavne dôstojných priestoroch sa tak naplnil až v roku 2014 postavením zbrojnice kontajnerovým systémom, 17 rokov po vzniku DHZ.

Súčasťou histórie je nielen hľadanie nových priestorov, ale rovnako získavanie financií na samotnú činnosť. Často krát sa diskutuje medzi občanmi o príliš veľkej finančnej podpore hasičského zboru. Veľa ľudí vidí len celkovú sumu a nie obecné peniaze. Táto skutočnosť nám pripomenula aby sme sa venovali tejto problematike a pripravili sme malé porovnanie. V roku 1997 dostal na činnosť zbor od obce 20 000Sk. Táto suma sa postupne počas 11 rokov zvyšovala až do roku 2008, kedy príspevok od obce dosiahol 84 000Sk, čo je v dnešnej dobe prepočtom cca 2 788 €. Z tohto rozpočtu sa platil vtedy technik požiarnej ochrany, čo bolo dosť nespravodlivé, nakoľko technika si mala zaplatiť obec zo svojho a platili ho hasiči zo svojich peňazí určených na činnosť. Hasiči tak mali k dispozícii reálne cca 77 000Sk. V roku 2009 príspevok na hasičov od obce klesol na 2 158€ a na historické minimum sa dostal v roku 2010 kedy predstavoval sumu 1 200 €. Keď sa nás rodičia detí, ktoré vtedy reprezentovali obec a nosili zo súťaží poháre pýtali prečo si deti musia požičiavať uniformy, povedali sme im pravdu. Našťastie v roku 2011 po politických zmenách začal rozpočet stúpať, príspevok od obce bol 1 500€. V roku 2014 sme začali dostávať príspevok od obce Pusté Úľany za plnenie úloh DHZ vo výške 850€. V roku 2017 hasiči dostávajú od obce Abrahám príspevok 2 280€. Do tohto sa nepočíta príspevok od Pustých Úľan, príspevok od VÚC či štátne dotácie. Skoro polovica z tejto sumy sa minie na PHM, energie v zbrojnici, poistku auta a zbrojnice. Ostatné sa míňa podľa potreby na vybavenie, údržbu, školenia a nočnú súťaž.

Presnejší prehľad čerpania financií z obecného rozpočtu a zo štátnych dotácii nájdete v položke Dokumenty.

Počas rokov hasičov sprevádzali vysoké náklady na opravu starej techniky a neočakávané poruchy vozidla, ktoré prekročili rozpočet. Dnes je technika vymenená, nová a peniaze sa používajú len na základnú údržbu. Je nutné poznamenať že naša obec neprispieva toľko peňazí do hasičov ako mnohí predpokladajú, stačí sa pozrieť na rozpočty obcí v galantskom okrese. Hasiči za svoju prácu nedostávajú žiadnu finančnú odmenu, prácu vykonávajú dobrovoľne vo svojom voľnom čase. Jedinou odmenou je keď môžu dostať uniformu za činnosť alebo posedieť si spoločne v zbrojnici. Hasiči o peniaze museli často bojovať - svojou aktívnou činnosťou, diskusiami na zastupiteľstve a niekedy aj formou protestu, napr. sme nestavali máj alebo odmietli pochovávať basu. Svoje názory na nespravodlivé financovanie hasičov v obci sa snažili propagovať aj prostredníctvom článku v abrahámskych novinách. Ten žiaľ nebol uverejnený čo vyvolalo veľké emócie. Po varovaní že článok bude roznesený do každej schránky v obci došlo k dohode, ktorá zaručila hasičom viac peňazí z rozpočtu. Článok tak dodnes zostal len v archíve uchovaný pre budúce generácie, pričom je peknou spomienkou na vtedajšiu politiku a pomery v obci. Počas rokov však došlo k striedaniu generácií, do obce prišli noví ľudia s iným zmýšľaním, vznikli nové organizácie pre ľudí, nastávajú zmeny pre obec Abrahám a nedajú sa zastaviť. Toto je rovnako dôležitý faktor ovplyvňujúci vývoj v hasičskom zbore. Všetky tieto udalosti za posledných 20 rokov dokazujú, že sa hasiči nedali zneužívať. Dobrovoľní hasiči nikdy neboli a nebudú kultúrna či športová
organizácia. Nepatríme už medzi organizátorov plesov a diskoték ako v začiatkoch fungovania, keď zbor potreboval každú korunu navyše. Prioritou je požiarna bezpečnosť v obci a keď je finančne zabezpečená, potom sa dá baviť o pomoci pri kultúrnych akciách a pod. Nočná súťaž ktorá sa v obci organizuje je takisto činnosť nad rámec základných povinností. Vždy sme ju organizovali preto, lebo sme v nej videli zmysel, nebolo to len o zárobku. Pri súťaži sa stretávala generácia hasičov, ktorá vybudovala základy pre súčasnú činnosť zborov. Nadväzovali sa cenné kontakty, hasiči si navzájom takto pomáhali. Ak obec prestane vidieť zmysel v súťaži alebo ju prestane podporovať, potom nie je dôvod v nej pokračovať. Jedinú výnimku sme spravili v roku 2012, kedy sme dali príležitosť mladým hasičom v okrese Galanta. Po tomto roku sme už nikdy nezorganizovali tradičnú súťaž v hasičskom útoku, chcelo to zmenu, novú výzvu a inšpiráciu. Pamätáme si ako nás vtedy ľudia ohovárali že nemyslíme na ľudí a podobné hlúposti. Samozrejme sme si z toho nič nerobili, išli sme si vlastnou cestou a v roku 2013 sa už zorganizovala nová súťaž Železný hasič. Vývoj v obci človek nezastaví, to isté platí pre náš zbor. Za posledných 20 rokov sa toho veľa udialo, od úplnej nuly až po novú zbrojnicu a novú techniku.

V rokoch 2010 až 2018 došlo k zmenám, ktoré sformovali zbor do súčasnej podoby. Znamenali veľký skok vpred, hasiči sa počas nich konečne dostali na vyššiu úroveň. Prvá dôležitá udalosť pre zbor nastala v roku 2010 po voľbách v obci. V tom čase sa hasiči dostali na svoje minimum čo sa týka rozpočtu, niektorí členovia uvažovali o skončení v zbore, prestal sa trénovať hasičský šport, družstvo mladých hasičov sa v takýchto podmienkach pomaly a ťažko rozbiehalo. Technika bola zastaralá, vyžadovala čoraz viac údržby, podpora a vzťahy s obcou boli na dne. Dnes môžeme s odstupom času povedať že keby nebolo tejto dôležitej zmeny, hasiči v Abraháme by doteraz jazdili na starej Avii a stretávali by sa v pivnici na zdravotnom stredisku. Začiatky však neboli ľahké ani vtedy. Na prvom zastupiteľstve v roku 2011 prišlo k hádke kvôli navýšeniu rozpočtu. Bol to náročný rok v ktorom došlo k veľkej poruche na Avii, len oprava motora stála skoro 600€. Keby nebolo príspevku 300€ od VÚC na nočnú súťaž, nikdy by sa v ten rok neuskutočnila. Väčšinu nákladov na súťaž sme uhradili zo svojich peňazí. Keď sme odrátali všetky náklady na chod zboru z rozpočtu, ostalo nám len 150€ na detské uniformy a štartovné na súťaže. Aj toto bol jeden z dôvodov prečo sa nasledujúci rok neorganizovala nočná súťaž, len súťaž pre mladých hasičov. V roku 2012 došlo ku kompletnej revízii dýchacích prístrojov a k montáži nádrže s čerpadlom do Avie. Päť dýchacích prístrojov Saturn S7 vybavil starosta od OR HaZZ v Galante formou darovacej zmluvy. Podobne Aviu na náhradné diely, ktorú nám vtedajší krajský riaditeľ z Trnavy odovzdal pri zahájení nočnej súťaže v roku 2011. Vďaka tejto pomoci sa stával zbor lepšie pripravený na poskytnutie pomoci ľudom v prípade rôznych udalostí.

V roku 2012 sa zorganizovala historicky prvá súťaž pre mladých hasičov. Mladí hasiči úspešne reprezentovali našu obec a vrchol v tom roku dosiahli prvým miestom na brannom preteku v Blatnom. Vyrástla nová generácia hasičov, ktorá sa dodnes podieľa na činnosti zboru. Zorganizovalo sa prvé taktické cvičenie v ozdravovni, pri ktorom sme si vyskúšali novú techniku a nabrali nové skúsenosti. Je pozoruhodné že sme sa začali venovať zásahovej činnosti a príprave na možné zásahy v dobe, keď iné zbory riešili viac súťaže ako praktickú hasičinu. V roku 2013 prišlo k poslednej veľkej poruche Avie, konkrétne brzdového systému, a kvôli oprave sme prekročili rozpočet. Od tej doby sme už nechodili s týmto autom na STK, pretože by potrebovalo rozsiahlu generálku na ktorú neboli peniaze. Uskutočnila sa prvýkrát nočná súťaž Železný hasič, v tej dobe novinka a dodnes jediná nočná súťaž tohto typu na Slovensku.

Hasiči sa prvýkrát zúčastnili na základnej príprave hasičských jednotiek, toto školenie bolo potrebné pre plánované dotácie a budúcu podporu dobrovoľných hasičských zborov zo strany štátu. Koncom roka sme už dostali podporu 3000€ a nasledujúci rok 2000€. Za tieto peniaze sa ešte nedal uhrádzať servis techniky, preto sa nakúpil zásahový materiál podľa zoznamu ktorý uverejnilo ministerstvo vnútra, ako podmienku základného zabezpečenia zborov pre jednotlivé kategórie. Zbor dlhodobo hľadal priestory pre činnosť a skladovanie potrebného materiálu. V roku 2014 sa podarilo starostovi Ing. Igorovi Némethovi presvedčiť zastupiteľstvo, aby podporilo jeho nápad a projekt hasičskej zbrojnice formou kontajnerového systému. Jediné vhodné miesto na umiestnenie sa našlo na zbernom dvore v priestore, kde boli len pneumatiky, železný odpad a staré chladničky. Projekt sa po dohode s nami mierne upravil a zastupiteľstvo nakoniec schválilo jednohlasne vybudovanie hasičskej zbrojnice. Behom mesiaca v lete sme toto miesto pripravili tak aby bolo možné dodržať termín dodávky a montáže. Vykopali sme a pred pripravili prípojky pre elektrinu, vodu a kanalizáciu, vybetónovali sme nosné pätky zbrojnice a naviezli kameň po celej ploche. Dňa 25.7.2014 priniesla firma EKO-BAU s.r.o. kontajnery, ktoré po zložení vytvorili náš nový domov. Chceli by sme sa poďakovať starostovi, členom vtedajšieho zastupiteľstva a hasičom, ktorí sa podieľali na príprave tejto stavby. Všetci spoločne dokázali investovať do budúcnosti našej obce.

S novým miestom na činnosť začal zbor novú etapu svojho fungovania. Nová budova je energeticky málo náročná a poskytuje dostatočné priestory pre hasičov. S novou zbrojnicou a s novým elánom sa pokračovalo v činnosti a zároveň v hľadaní možností získania novej techniky. Starosta uzavrel s obcou Pusté Úľany zmluvu o zabezpečení funkcie DHZ, čo znamenalo rozšírenie pôsobnosti zboru a viac peňazí na podporu zboru. Zmluvu sme mali uzavretú aj s obcou Hoste, no došlo k jej zrušeniu vplyvom založenia nového zboru v obci. Preto úlohy DHZ vykonávame len v Abraháme a Pustých Úľanoch. Po avizovanom prideľovaní vozidiel Iveco Daily s kompletnou výbavou sme sa nakoniec dočkali. Dňa 6.5.2015 nám bolo za prítomnosti hostí a občanov slávnostne odovzdané do užívania nové vozidlo s ktorým je radosť pracovať, vo všetkých smeroch nahradilo starú Aviu. Bola to skutočne odmena za to čo sme pre obec dovtedy spravili. To že máme vozidlo v obci je taktiež zásluhou súčasného starostu, bez ktorého pomoci by sme toto vozidlo nezískali. Neprešiel ani mesiac od odovzdania a nové vozidlo bolo už na svojom prvom výjazde. S vozidlom sa pravidelne jazdí, udržuje sa a používa sa na všetky účely - od zásahov až po detské súťaže. V tom istom roku vyšiel aj zákon o č.37/2014 o dobrovoľnej požiarnej ochrane, ktorý zakotvil činnosť dobrovoľných hasičov v právnom systéme. Hasiči vďaka nemu tak môžu dostávať pravidelné dotácie, refundácie za zásahy a žiadať o dotácie prostredníctvom výziev. O necelý rok pribudol k Ivecu Daily protipovodňový vozík, ktorý doplnil chýbajúcu techniku v Ivecu. Naša obec ho získala v rámci projektu aktívne protipovodňové opatrenia.

Dodanie novej techniky podnietilo k znovu založeniu detského družstva, z ktorého možno raz vyrastú hasiči pomáhajúci občanom Abrahámu a jeho okoliu. Hasiči dnes už nemajú problémy s technikou a oblečením ako tomu bolo kedysi. Našli sa aj sponzori podporujúci náš zbor, z čoho máme veľkú radosť, je to dôkaz že dobrí ľudia ešte nevymreli. Podpora a komunikácia zo strany obce a zastupiteľstva je na úrovni, pokračujeme v činnosti ďalej, a keď je dobrá príležitosť tak si navzájom pomôžeme. V poslednom roku pôsobenia zboru bola podaná žiadosť o dotáciu projektu novej hasičskej garáže. Obec Abrahám tak má možnosť získať peniaze na nové priestory pre techniku, ktoré tu chýbali niekoľko desaťročí.